Saturday, 23. February 2019
 
   
 

 

Philippe Starck


chce zachrániť civilizáciu teniskami. Pripadá si ako zrejúci syr a sex je pre neho hlavným motorom kreativity.




Philippe Starck

Pán Starck, keď si spomeniete na svoje detstvo, ktorý objekt sa Vám vybaví ako prvý?

Tona vysypaného stavebného piesku.

 
Ktorými tromi prídavnými menami by ste opísali svoje detstvo?

 

Depresívne, neviditeľné, nezlúčiteľné so spoločnosťou.

 

Kto bol Vaším hrdinom?

 

Nespomínam si na žiadneho hrdinu. Nemal som žiadneho hrdinu.

 

Máte pocit, že si mladosť s pribúdajúcim vekom idealizujete? Zjemňujú sa Vaše spomienky na minulosť?

 

Neznášam svoju mladosť. Myslím,  že čím som starší, tým som lepší. Ako zrejúci syr.

 

 

 

 

Navrhli ste niekedy niečo, čo by sa dalo chápať ako hold Vášmu prvému bozku alebo Vašej prvej láske?

 

Navrhujem vždy preto, aby som sa zapáčil ženám a aby ma milovali.

 


V Paríži ste na konci šesťdesiatych rokov mali devätnásť rokov. Boli ste politickým alebo sociálnym rebelom?

 


Odjakživa som bol rebel. To sa skôr zhoršuje než zlepšuje. A čím som starší, tým som radikálnejší.

 


Zapojili ste sa niekedy do nejakého boja?

 

Nie, aspoň o tom neviem.

 


Ocitli ste sa už niekedy vo väzení alebo na policajnej stanici?

 


Áno, na policajnú stanicu ma predvádzali často. A to už od mojich desiatich rokov, lebo vtedy som začal chodiť poza školu.

 


Povzdychli ste si už niekedy ako starý pán: „Tá dnešná mládež je stále horšia a horšia“?

 

Nie, myslím, že nie. Ale trápi ma všeobecný kvalitatívny pokles jazykového prejavu. Jazyk vytvára návrh, slovo tvorí myšlienku. A ak stratíme slovo, strácame myšlienku.

 


Raz ste niekde povedali, že Vaša práca má politický význam. Ako to?

 

Všetko v živote je politické. A je povinnosťou každého z nás spojiť svoju prácu s etikou a ľudskosťou. Som spojený s dobrom. Nepotrebujeme bezpodmienečne krásu, no potrebujeme dobro. Krása je umelá koncepcia. Dobrota je ľudská koncepcia.

 


Kedy Vás prvýkrát napadlo, že princíp „forma podľa funkcie“ je nezmysel?

 

Nikdy. V zásade je táto koncepcia správna, no len sama osebe nestačí. Podľa môjho názoru je dizajn zmesou rozumu a vízie.









 

Prvé úspechy ste dosiahli v sedemdesiatych rokoch návrhom La Main Bleue a neskôr slávnym Café Costes. Čo Vám dnes k týmto návrhom napadá? 

 

Nezaujíma ma absolútne nič, čo súvisí s kalendárom a časom. Okolo všetkého, čo má dátum, prejdem bez povšimnutia. Dalo by sa povedať, že môj život neplynie v čase. Žijem úplne mimo reálneho života. Opýtajte sa ma, na čo chcete, nebudem vám vedieť povedať ani dátum, ani čas. Tieto jednotky sú mi úplne ukradnuté.

 


Poviete mi aspoň niečo k rokom osemdesiatym?

 

Nie.

 

K deväťdesiatym?

 

Tiež nie.

 

Vaša kancelária v Paríži má názov Ubik.  Kniha autora science-fiction Philipa K. Dicka má ten istý názov. Je to náhoda?

 

 

Nie. Toto pomenovanie sa skutočne vzťahuje na túto knihu. V nej sa často spomína slovo ubikvita, teda všadeprítomnosť. Svoju kanceláriu som založil s cieľom pochopiť význam tohto slova.

 


Musí byť kreatívny človek samoľúby?

 

Nie, práve naopak. Na to, aby ste mohli dávať a tvoriť, nesmiete byť samoľúby, ale musíte byť snaživý. 

 

Predstavte si, že by Vám niekto strčil pod nos Váš slávny lis na citrusy Juicy Salif pre Alessi a obvinil Vás, že takého kovového pavúka ste ste museli navrhnúť pod vplyvom marihuany a po niektorom diele Star Treku. Ako by ste reagovali?

 

 

Zasmial by som sa a odpovedal by som, že to nie je pravda. V skutočnosti som ho nakreslil na servítku v malej kaviarničke na jednom talianskom ostrove. Už neuveriteľne dlho som čakal na pizzu, nudil som sa a nemal som nič lepšie na práci. Bol to jeden z tých zábleskov kreativity.