Monday, 22. July 2019
 
   
 



Ing. Arch. Tatiana Kollárová vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave. Po niekoľkoročnej architektonickej praxi s účasťou na domácich a medzinárodných výstavách a súťažiach založila v roku 2002 CLUBOVKU - neformálne stretnutie architektov s poprednými osobnosťami v oblasti architektúry a dizajnu. Skúsenosti z klubových večerov uplatnila pri spoluorganizovaní festivalu DAAD – Dni architektúry a dizajnu Bratislava / Košice. V tomto čase je v príprave už 11. ročník Clubovky a 4. ročník festivalu DAAD 2013.

Clubovka na Slovensku funguje už desať rokov. Ako sa na tieto roky pozeráš späť?

Clubovka vznikla spontánne v čase, keď som žila v Prešove. Bolo to čarovné obdobie, všetci architekti sme boli naladení veľmi optimistický, všetko sme robili s akousi ľahkosťou. Clubovka v tom čase nemala príliš vážne zadefinovaný cieľ, robila som ju s nadšením a od srdca. Spočiatku som si myslela, že ju budem robiť iba chvíľu, rok - dva ale keďže sa jej veľmi darilo, z takto „rozbehnutého vlaku“ sa nedalo len tak vystúpiť. Clubovka priniesla na Slovensko okolo osemdesiat významných zahraničných tvorcov z architektúry, dizajnu a umenia. Bolo, a je to pre mňa stále inšpirujúca práca aj keď ju po rokoch už beriem o čosi vážnejšie. Napokon Clubovka naštartovala mnohé iné formáty, ktoré popularizujú architektúru, a to je veľmi dobré. Medzi nich patrí aj festival Dni architektúry a dizajnu - DAAD, ktorý vznikol práve z Clubovky.


Akých hostí si na klubové večery vyberáš?
Významných tvorcov z oblasti architektúry, dizajnu a umenia, ľudí, ktorí milujú svoju prácu a život natoľko, že je to cítiť na ich tvorbe. Mať jednoducho dobrý pocit z ich práce, to je pre mňa to najdôležitejšie kritérium pri výbere hosťa do Clubovky.

Ktorých tvorcov sme tu mali možnosť doteraz vidieť?
Počas desiatich rokov ich bolo naozaj mnoho, spomeniem niektorých z nich: z Česka sme na Clubovke mali napríklad architekta Bořeka Šípka, architektku Evu Jiričnú, Jana Nemečka zo štúdia Olgojchorchoj, Davida Vávru, ktorý pôsobí aj ako herec a spisovateľ, privítali sme významných talianskych dizajnérov, ako napríklad Fabia Novembre, Paola Pivu, Roberta Palombu, architekta a dizajnéra Gaetana Pesce či Rossanu Orlandi, ktorá nás svojou návštevou poctila na poslednej Clubovke v roku 2012. Spomedzi ďalších uvediem napríklad Rona Arada z Anglicka, francúzsku dizajnérku Matali Crasset, Karima Rashida, Lisu Ann Couture zo štúdia ASYMPTOTE, Jerszy Seymour, Johna Boscha, dvojicu Stefana Dieza a Philippa Grohe a ďalšie významné osobnosti z oblasti dizajnu a architektúry.
Obohatením klubových večerov sú aj osobnosti z oblasti umenia, medzi nimi napríklad fotografi David LaChapelle či Jan Saudek, český režisér Jan Hřebějk, hudobníci Marián Varga, Peter Lipa, Tono a Sava Popovičovci, Martin Valihora, Lavagance a mnohí ďalší... Musím povedať, že každý z nich bol v niečom iný, ale všetci majú úctu k druhým ľuďom, k okoliu a tiež sami k sebe.

V čom vidíš najväčší rozdiel medzi zahraničnými a slovenskými tvorcami? Nerada by som to jednoznačne hodnotila, pretože to je, samozrejme, podčiarknuté spoločenskými podmienkami, v akých tvoria. Predsa však, tvorba niektorých našich architektov je niekedy iba o tvaroch, materiáloch , farbách, dizajne
a tak ďalej, no nie o pocitoch, ktoré dotvárajú výsledný celok. Všetky tieto spomínané faktory by mali byť ako slová vo vete, ktorá dáva zmysel. Philippe Starck sa raz vyjadril : „Ľudia nevidia, ľudia cítia...“ U nás to chýba. Určite sú aj výnimky, ale stále to je príliš málo pre ľudí, pre spoločnosť. Rozdiel je aj v tom, že zahraniční architekti majú väčšiu úctu k svojej profesii, väčšiu zodpovednosť k tvorbe a k ľuďom všeobecne. A to si na nich cením.

Myslíš si že toto slovenským architektom chýba? Otázku by som formulovala trochu inak: Čo slovenským architektom škodí? Odpoveď je: Akási nadradenosť a namyslenosť, ktorá ich vzďaľuje od skutočného života so všetkými jeho príchuťami, ktoré sú podstatné pre dobrú tvorbu a spomínaný pocit v architektúre.

Nechávajú sa niektorí slovenskí architekti inšpirovať hosťami Clubovky a ich pohľadom na tvorbu?
Neviem, či práve inšpirovať, ale určite o tom veľa rozprávajú a vzájomne diskutujú. Tí vnímavejší rozoberajú podnety a názory zahraničných kolegov, a o to práve ide. Je dôležité získať nový pohľad na tvorbu, architektúru a spoločnosť, v ktorej žijeme.

Vzniká medzi nimi vzájomná spolupráca?

Niekedy áno, ale neskúmam to. Samozrejme, ak sa niečo také dozviem, je to príjemné poznanie. Na Clubovku voláš aj študentov architektúry a dizajnu. Ako reagujú na zahraničných tvorcov? Študenti majú istý odstup od týchto osobností a zároveň majú pred nimi rešpekt. Ale ja vždy tvrdím, že odvážnym a pripraveným praje svet.

Čo je pre mladých tvorcov podstatné?
„Držte sa svojej cesty, riaďte sa citom a verte svojmu inštinktu. Robte veci naplno a zároveň sledujte, kde sa čo deje a snažte sa tie veci nejako uchopiť. Buďte vášniví a zvedaví.“ To sú slová dizajnérky Patricie Urquioly z prednášky v Prahe, ktorú smerovala hlavne na mladú generáciu.

Je na Slovensku takýto postoj k tvorbe vôbec možný?
To už závisí od mladej generácie, ktorá má šancu robiť veci inak, lepšie, a to v každej sfére. Ekonomickej, politickej, tvorivej... Mladí ľudia majú pred sebou čisté, nepopísane strany knihy a záleží iba na nich, čím ju naplnia pre tých, čo prídu zase po nich. Ako zahraniční hostia vnímajú slovenskú architektúru a tvorbu našich architektov? Hostia Clubovky nemajú veľké znalosti o slovenskej architektúre a architektoch. Skôr sú zvedaví a vnímaví k tunajšej spoločnosti, chcú veľa vedieť o našej krajine a takmer vždy sa zaujímajú o naše školy a študentov. Bratislavu vnímajú skôr ako malé mestečko, ktoré nemá svoju charakteristickú stavbu.

Bude koncept klubových večerov po desiatich rokoch vyzerať inak?
Je niečo, čo chceš zmeniť? Rada by som Clubovku stabilizovala v čase a priestore. Chcela by som pozývať hostí - vizionárov vo svojom odbore. V našej spoločnosti totiž nepotrebujeme nič viac než víziu. Čo Clubovka znamená pre teba? Veľmi veľa v každom smere.

Karim Rashid:
Okrem svojej tvorby hovoril aj o spôsobe, akým rozmýšľa a tvorí. Venoval sa téme Architekti a dizajnéri, ktorí svojou tvorbou menia svet.



Gaetano Pesce:
Na Clubovke prezentoval experimentovanie v tvorbe.