Jihlava rozhodne nepatrí medzi mestá, ktoré by oplývali progresívnou architektúrou. Novo sa však toto mesto na Vysočine môže pochváliť málo vídanou experimentálnou architektúrou prebúdzajúcou mnohé emócie. Tento dom len tak neprehliadnete. Vznikol pod vedením architekta Luďka Rýznera, ktorý pre svojich klientov navrhol priestornú vilu, vymaňujúcu sa z archetypu tradičného pojatia rodinného domu. Je pravda, že na seba stavba strháva pozornosť vďaka svojej koncepcii a výraznému kontrastu čiernej a oranžovej, ale na druhej strane tento dom vynikajúco potvrdzuje pravidlo, že pod lampou je najväčšia tma. Pôsobí dojmom, akoby hovoril: „Len sa na mňa pozrite, ale mojich obyvateľov nechajte na pokoji.“ Forma domu sa totiž voči okolitej zástavbe uzatvára a dôsledne chráni súkromie svojich obyvateľov.

Samotnú koncepciu domu tak definovali nielen potreby a priania majiteľov, ale svoju úlohu zohrala, pochopiteľne, aj komplikovaná nárožná parcela a svahovitý terén, na ktorom je vila posadená. Z pohľadu ulice tak dom krotí svojou dominantnou pozíciou uhladenú fasádu, ktorej kraľujú plastové panely. Prečo padla voľba práve na tento materiál, vysvetľuje architekt Rýzner jednoducho: „Pôvodne sme chceli použiť nami obľúbené kopility, teda matné sklenené panely, ale následne sme sa s majiteľom dohodli na odolnejšom variante, ktorým je polykarbonát. Potom nám zasa bolo ľúto nevyužiť farebné možnosti, ktoré tento materiál ponúka.“ Výsledkom týchto úvah je jasne oranžový odtieň, ktorý je v kontraste so zvyškom fasády obloženej priedušnými veľkoformátovými trespa doskami, umožňujúcimi fasáde dýchať.

Táto kombinácia prepožičiava celej stavbe silno radikálny výraz, ktorý však rafinovane zjemňuje podlaha a obklad priechodnej časti z prírodného smrekovcového dreva. To by malo navyše časom chytiť charakteristickú šedo-striebornú patinu. Samotnú vnútornú dispozíciu domu architekti ušili na mieru životnému štýlu budúcich obyvateľov. Na prízemí sa tak ponúka priestor na spoločenský život, ktorému dominuje priestranná hala. Tú je možné podľa potreby rozdeliť priečkou na dve samostatné miestnosti. Svoju optimálnu pozíciu tu našla nielen zostava pohodlných kresiel a pohovky na posedenie v rodinnom kruhu, ale napríklad aj pingpongový stôl, ktorý skráti dlhé chvíle a zároveň uspokojí súťaživého ducha. V spodnej časti by sme ďalej našli aj saunu, garáže alebo technickú miestnosť. Z hlavnej spoločenskej haly sa dá tiež prekĺznuť von na predzáhradku, majúcu podobu akéhosi átria zovretého medzi stavbou a stenou z polykarbonátových panelov. Prepojenie so záhradou je ale pre obyvateľov vyzývajúcejšie z odvrátenej strany domu, kde bol kladený dôraz na absolútne súkromie. Obyvatelia tu môžu nerušene relaxovať bez pocitu cudzieho pohľadu na chrbte. Architekt Luděk Rýzner zámerne orientoval onú spätosť so záhradou a prírodou týmto smerom, kde si obyvatelia užijú behom letných mesiacov dostatok slnka. Osvieženie im v takomto prípade poskytne objemný vonkajší bazén, zapustený do zeme v optimálnej vzdialenosti od domu. Celé horné poschodie vďaka veľkoformátovým oknám a posuvným priečkam voľne prechádza do priestornej terasy. Pri jej koncepcii bral architekt ohľad aj na možnosť početnej návštevy. Nielen preto je rozčlenená pomocou zelene tak, že poskytuje hneď niekoľko zón, kde sa dá dosiahnuť potrebná intímna atmosféra. Jedným z takýchto miest plniacich rovnaký účel je tiež bežne neuzavieraný podchod domu, kde je dokonca kozubová vložka, prepožičiavajúca tomuto miestu náboj na zvláštnu príležitosť, akou je napríklad rodinná oslava alebo večierok s priateľmi. Aj za chladnejšieho počasia sa tu dá usporiadať stretnutie, len čo sa zatiahnu závesy, aby sa tu aspoň čiastočne udržala teplota. Neprehliadnuteľný kapitánsky mostík na streche domu prebral funkciu inšpirujúcej pracovne s výhľadom na záhradu. Skrz túto nadstavbu je zároveň vedený priehľad v tvare polmesiaca, fungujúci ako svetlík, ktorý dodáva spodnej obytnej miestnosti s otvorenou kuchynskou linkou a jedálňou svetlo navyše. Na rovnakom poschodí sú tiež štyri spálne a kúpeľňa, ktoré spája dlhá chodba. Vedľa spální našla svoju logickú polohu tiež šatňa, ktorá je zároveň jediným miestom celého domu, kam prechádza svetlo cez oranžové polykarbonátové panely. Vďaka tomu má miestnosť príjemne hrejivú atmosféru.

Ak je dom výrazný navonok, v interiéri je dojem veľmi distingvovaný, jemný a prirodzený, ako sa na rodinný dom patrí. Tlmené odtiene hnedej, béžovej a bielej tu dopĺňa masívna drevená podlaha, ale aj niekoľko dizajnových ikon. Neprehliadnuteľné sú organicky formované kresielka podľa návrhu Charlesa a Ray Eamsovcov alebo svietidlá od legendárneho talianskeho dizajnéra Achilla Castiglioniho. Strohosť priestoru zároveň úspešne narúša i výber tapiet. Zatiaľ čo v obytnej miestnosti sa vyznačujú výraznou štruktúrou, v spálni sa ku slovu dostali jemné vertikálne pruhy. Dom skrátka dokazuje, že odvaha experimentovať môže nakoniec viesť k splneniu sna, ako to dokladá príbeh investorov. I vďaka ich osvietenému prístupu mohol tento dom s prispením architektových skúseností vzniknúť. Zostáva už len dúfať, že podobných projektov bude časom stále pribúdať.