Tuesday, 23. April 2019
 
   
 


Existujú otázky, ktoré si vyžadujú profesionálne odpovede. H.O.M.i.E. vám dobrou radou uľahčí život v domácnosti, nech už ide o problémy kozmetické alebo bytové






Svalová horúčka vzniká nadmerným namáhaním. Ak svaly nie sú primerané stupňu námahy, vytvoria sa v svalových vláknach a krvných cievach lokálne zápaly, ktoré vyvolávajú bolesť. To, že pokračovanie v tréningu odbúrava „svalovicu“, je:

Horčík Tento prvok ovplyvňuje metabolizmus tukov, telesnú teplotu a prenos informácií z nervov do svalstva, čím predchádza svalovej horúčke. Na prevenciu by ste však nemali prekročiť množstvo 350 mg horčíka denne.

Draslík Rozširuje krvné cievy, stará sa o lepšiu výmenu kyslíka a tým slúži tvorbe svalovej hmoty. Alebo inak povedané: nedostatok draslíka môže pri „svalovici“ zintenzívniť bolesť. Draslík a horčík mimochodom najlepšie účinkujú spolu.
V mimochodom rozšírená nepravda. Ak totiž svalom zabránite v regenerácii, potrvá liečenie ešte dlhšie. Vtedy sú kontraproduktívne aj strečingové cviky. Pri svalovej horúčke stíšia bolesť ďaleko viac nasledujúce prostriedky
a preventívne opatrenia.

Fosfor Je výborný na liečenie svalovej horúčky. Pôsobí ako katalyzátor a urýchľuje regeneráciu svalov.

Zázvor Ako protizápalový prostriedok redukuje zázvor bolesti pri svalovej horúčke. Či už si ho doprajete v surovom alebo teplom stave, vôbec nie je dôležité.
Celkový alebo lokálny horúci kúpeľ Aj teplo podporuje prekrvenie zranených svalov. Takto sa zápal rýchlejšie zahojí.







Odpadkové koše nemajú pazuchy. Ale deodoranty pre ne existujú, napríklad v podobe citrusovej vône, ktorá vydrží až štyri týždne. Vynára sa však otázka, ako prekryť výraznú vôňu deodorantu, ktorá má prekrývať zápach z odpadkového koša? 


„Zázračná zbraň“ z drogérie, teda voňavé vrecká do odpadkových košov, to nezvláda o nič lepšie, a preto sa neodporúča. Lepšie pôsobia vanilkové esencie alebo mätové výťažky, ktoré sa dávajú do odpadkového koša v podobe namočených chumáčov vaty. Podobne príjemne voňajú šupky citrusových plodov.

Chopme sa však problému od koreňa. Proces rozkladu v odpadkovom koši podporuje vlhkosť v spojení s teplom. Pomôcť by mohli piliny na dne koša alebo univerzálny domáci prostriedok sóda bikarbóna. Nasypte ju na dno nádoby, niekoľko dní nechajte pôsobiť, a potom vypláchnite. Sóda bikarbóna veľmi účinne absorbuje pachy, pozor však na nádoby z kovu: tento materiál sa pri nej môže poškodiť. Zabránite tomu tak, že sódu bikarbónu dáte do koša v menšej nádobke. Existujú aj ďalší zabijaci pachov: roztlčené drevené uhlie alebo mletá káva. Aj s octom stúpite zápachu na prsty: dve šálky bohato postačia na vydrhnutie aj väčšieho odpadkového koša.

Súčasťou antizápachovej stratégie je prevencia. Tá začína už správnym miestom umiestnenia koša. V zásade odpadkové koše nepatria do blízkosti rúr na pečenie a radiátorov a už vôbec nie na slnečné miestečko pri okne. Zápach redukuje aj šikovné predsúšanie odpadu. Napríklad použité kávové filtre a čajové vrecká môžete dať do kartónu a postaviť nad zadnú mriežku chladničky, kde vystupuje odpadové teplo. Aj odpadkový kôš môže absorbovať pachy. Ak tomu chcete zabrániť, pravidelne ho – najlepšie po každom vysypaní – vymývajte vodou a čistiacim prostriedkom na riad. Veľké koše možno vyčistiť aj vysokotlakovými parnými čističmi.

 



Vysokotlakovým parným čističom a drôtenou kefou určite nie. Alebo aspoň nie natrvalo. Obidve metódy poškodzujú povrch a následne vedú ešte k rýchlejšiemu rastu. Základné pravidlo preto znie: Všetko, čo zdrsňuje povrch, podporuje rast machu a rias.


Podobne sporné sú chemické odstraňovače machu, ktoré dostať na stavebnom trhu. Väčšinou ide o vysokoaktívne čistiace koncentráty s obsahom amónnych solí, ktoré boli pôvodne vyvinuté na odstraňovanie rias z bazénov. Dr. Help ich považuje za priveľmi jedovaté a odkazuje radšej na mechanické pomôcky. Výrobcovia záhradného náradia ponúkajú škrabky na škáry, napríklad s kosoštvorcovou kovovou čepeľou s volfrámovou legúrou.

Vcelku radikálna je naopak ohňová stratégia: zarastené mriežky opáľte plameňom a škáry vyplňte pieskom.

Oveľa jemnejšia je metóda kuchynskej soli: Počas vlhkých dní vysypte škáry tenkou vrstvou soli a na druhý deň vykefujte vodou. Využiť sa dá aj oxidácia medeného plechu. Stačí na najvyššie miesto terasy položiť úzky pás medeného plechu. Produkty oxidácie stekajúce po ploche s dažďovou vodou zabraňujú – alebo zmierňujú – rast machov a lišajov. A pokiaľ svoju terasu využívate iba v lete, môžete ju počas zimných mesiacov prikryť fóliou na záhradné jazierko. Keď na jar fóliu odstránite, bude terasa vyzerať ako novo položená.