Tam, kde sa dnes rozprestiera hviezdne more, bola kedysi púšť. Tú videl aj inžinier William Mulholland, ktorý začiatkom 20. storočia postavil púštnemu mestu vodovod. To bol dôležitý zvrat, lebo iba takto bol možný jeho výškový let. A že išlo o celkom závratný výškový let, potvrdzuje fakt, že tento suchý kút na juhu Kalifornie dnes pozná každé dieťa. Volá sa Los Angeles a jedna z jeho najznámejších cestných komunikácií dostala meno práve po staviteľovi vodovodu Mulholland Drive.

Viac si prečítate v decembrovom vydaní H.O.M.i.E. 2013

Výhľad súci hviezd

Keď architekt Arshia Mahmoodi pred štyrmi rokmi vystúpil zo svojho vozu, aby sa oboznámil so stavebným pozemkom novej vily na Mulholland Drive, mihali sa mu v hlave aj iné obrázky. Ide totiž o jej legendárny úsek, ktorý sa tiahne hollywoodskymi kopcami a ktorý okrem oslnivého výhľadu na San Fernando Valley garantuje určitú blízkosť so zdanlivo najneurotickejšou štvrťou sveta. Už od začiatku bolo preto jasné, že ten, kto tu stavia, pohybuje sa vysoko nad duševnými mínovými poľami Hollywoodu. Tie zároveň presahujú rozpoloženia výstredných hviezd a filmových producentov a odzrkadľujú neurózy celého národa. 

Inšpiračné zdroje architekta

Architekta inšpirovali aj tunajšie stavebné ikony, najmä „Chemosphere House“ Johna Lautnera, modernistický „UFO dom“ zo 60-tych rokov s rozlohou 200 metrov štvorcových, stojaci na jednom centrálnom betónovom stĺpe a pôsobiaci dojmom, že práve núdzovo pristál na Zemi. Ako ďalší inšpiračný zdroj poslúžil známy vykričaný ranč Errola Flynna. Ten zároveň označuje druhý roh trojuholníkovej stavebnej situácie, novostavba Arschiu Mahmoodiho je tretím.

Hlavnú úlohu zohral Hollywoodsky režisér David Lynch.

To dnes hovorí zakladateľ ateliéru VOID Architecture iránskeho pôvodu, ktorý absolvoval štúdium architektúry na teheránskej Shadid Beheshti. Teda presnejšie Lynchova symbolická snímka „Mulholland Drive“ z roku 2001, snom popretkávaná spleť mysterióznych a dramatických prvkov, ktorej ťažko pochopiteľný dej viac sleduje náladové výkyvy filmových herečiek, než racionálnu naratickú lineárnosť.

"Simple living"


Proti komplexnej architektúre, ktorá sa vedome vzťahuje na rýchlo sa meniacu súčasnosť, teda postavili výrazne jednoduché, jednoznačne utvorené interiérové situácie. VOID architekti to označujú ako „Tone: Simple Living“. Tento faktor nálady zrealizovali pomocou dôslednej farebnej palety. Od bielej farby sa odchyľujú iba skrine, dvere a podlaha z vlašského orecha. Biela porcelánová dlažba, nabielo lakovaný nábytok a biele alabastrové steny, ktoré prekrývajú nosnú drevenú konštrukciu, vytvárajú príjemne chladivý pocit.