Saturday, 23. February 2019
 
   
 

 

 

Slnečné podnebie bolo skutočným lákadlom. Viete si predstaviť život tak ďaleko? Stačila však jedna návšteva a rodina Thomschových krásne zrekonštruovala vidiecku usadlosť. Čakalo na ňu nejedno prekvapenie.

 

 

 

 

 

 

 

Fotos:David Sailer

Text: Thomas Bischof





Toto je majiteľova najmilšia miestnosť, kde má schovanú pozoruhodnú zbierku otvárakov.




Bývalá stajňa dnes slúži ako sedem metrov vysoká obývačka. Všade, kde to má zmysel je do domu vpustené denné svetlo.




Takto spokojne vyzerajú Gaby a Wolfgang Thomshyovi medzi sezónami na Son Font Vell. Na partiu Backgammonu sa čas vždy nájde, ak sa Gaby podarí na chvíľu odtrhnúť Wolfganga od jeho obľúbenej miestnosti-vínnej pivnice-a jeho zbierky vývrtiek.



Vila na Malorke



Rozhodne to nebola reputácia Malorky, čo prilákalo Gaby a Wolfganga Tomschyových, párik gastronómov z rakúskeho Tirolska, na tento najväčší baleársky ostrov. Bola to narodeninová oslava. Na neblahú povesť Malorky zabudli v momente, keď lietadlo pristálo. Gaby Tomschy zostala stáť v nemom úžase: „Všetko tu kvitne, pričom doma vás ubíja studené a upršané počasie.“Trvalo tri dni, kým Gaby a Wolfgang načisto prepadli slasti mierneho subtropického podnebia a jeho plodom. Hneď po návrate domov sa pár spontánne rozhodol, že sa na Malorke usadí.

 


„Tam, kde teraz bývame, to vyzerá trochu ako v Toskánsku,“ vysvetľuje Gaby Tomschy. Na more sa majiteľka domu zo svojho okna dívať nechcela. „Večer mi pripomína čiernu dieru, v zime je vlhké a vzduch je slaný,“ odôvodňuje. „Rada jazdím k moru, ale rovnako rada sa od neho aj vraciam.“ Medzitým stačí obrovský bazén. Zo zlatohnedého kameňa okolo bazéna bola postavená aj katedrála v Palme. Tento jemný a drahý materiál, z ktorého si dvaja tirolskí gastronómovia nechali postaviť svoju súkromnú „pláž“, sa nazýva mares. Odtiaľto to majú všade rovnako ďaleko – na letisko i k horám.

 

Kým sa sen o malorskom vidieckom dome stal skutočnosťou, prešli dlhé tri roky, a to i napriek tomu, že majitelia našli usadlosť už na druhý deň hľadania. Keď Gaby Tomschy vystúpila z auta a vošla do vinohradu Son Font Vell, rozhodla sa bez váhania pre objekt, ktorý zúfalo potreboval renováciu. Kým by iní v rovnakej situácii len pesimisticky mávli rukou, Gaby si už v myšlienkach predstavovala to, čo teraz vidíte pred sebou – hotový domov. Vďaka tomuto daru sa páru podarilo úspešne zavrhnúť myšlienku na demoláciu, ktorá sa vtedy zdala byť najvhodnejším riešením. Gaby Tomschy sa s vervou pustila do práce. „Myslím, že som tým všetkým liezla na nervy,“ priznáva. Nemecký stavbyvedúci dokázal Gabyn intuitívny návod zrealizovať za pomoci lokálneho tímu. K dominantným starým prvkom nenápadne pribudli nové, napríklad terajšia najobľúbenejšia miestnosť majiteľa – jednoduchá prístavba, ktorú využíva ako vlastnú vínnu pivnicu. Nachádzajú sa tam nielen vybrané fľaše vína, ale aj rozsiahla zbierka zriedkavých vývrtiek. „Na rozdiel od nás hovorili muži zo stavebnej firmy len po španielsky,“ spomína Gaby Tomschy. Narábať s kamennou dlažbou zato remeselníci vedeli perfektne.




Studené nohy? V žiadnom prípade! O to sa okrem podlahového kúrenia postará krb Xiemenea so strohým dizajnom od Miguela Miláho.




Živor s kameňom. Namiesto dvoch izieb sa majitelia rozhhodli pre veľkorysú kúpelňu. Mimochodom, z oboch strán otváratreľnú zrkadlovú skrinku navrhla sama majiteľka domu, ktorá mala pri jeho renovácií hlavné slovo.

Odvaha majiteľov bola odmenená napríklad starostlivo odkrytými maorskými oblúkmi, ktoré sa vynorili z nánosov farebných náterov v priebehu renovácie. Keďže Maori už 850 rokov na Malorke nežijú, vek oblúkov sa odhaduje približne na 1000 rokov. Aj v prípade nie príliš mladej kamennej dlážky sa Tomschyoví rozhodli pre obnovu pôvodného. Jedálenský stôl a stoličky sa teraz môžu veselo knísať na kameňoch s nesmiernou historickou hodnotou. O teplo domova sa starajú dva metre vysoké talianske radiátory a podlahové kúrenie.

 


Kamene v 60 cm hrubých stenách vyzerajú možno puristicky, 550 m2 veľká usadlosť však v žiadnom prípade nepôsobí chladno. O to sa postaral dizajnér osvetlenia Thomas Hubert, ktorý len z tohto dôvodu priletel z Nemecka. Oživenie pôvodnej atmosféry domu sa mu podarilo pomocou veľkého počtu svetelných akcentov, ale minimálneho počtu lámp. Vďaka halogénovým lampám v tvare fakle  slúžia teraz ako zdroj svetla i kamenné steny. Pretože sa fakle nedajú kúpiť v obchde, zhotovil ich Hubert z ušľachtilej ocele sám, rovnako ako aj väčšinu ostatných lámp v dome. „Čo vo všeobecnosti nemám rada, je osvetlenie jedálenského stola,“ vysvetľuje Gaby Tomschy svoj odpor k svietidlám, ktoré vám pri jedle zvyčajne svietia rovno do tváre. Niekedy to zájde až tak ďaleko, že v reštauráciách vyberá žiarovky nad svojím stolom. Vďaka svojmu dizajnérovi to doma robiť nemusí. Hubert skrotil svetlo nad jedálenským stolom pomocou špeciálnych zberných šošoviek. „Pri umelom svetle je však mozog neustále zaneprázdnený dopĺňaním chýbajúcich farieb,“ vysvetľuje Hubert. „Farby ohňa sú naproti tomu kompaktnejšie a najviac sa podobajú slnečnému svetlu. Pri ňom sa dá dobre oddychovať i premýšľať.“ Preto Tomschyovým poradil, aby sa rozhodli pre krb vo výške očí.

 

Chránený dubový les sa v okolí dvojposchodovej fincy ukázal ako ideálna kulisa pre zaujímavé vonkajšie osvetlenie. Na zemi pod strechou z lístia sa skrývajú bodové svietidlá, ktoré efektne osvetľujú koruny stromov.Takto vytvorené svetlo osvetľuje aj bezprostredné okolie. „Ani na ceste, ani priamo na dome nemáme žiadne svietidlá,“ vysvetľuje Gaby Tomschy výsledok nespočetných osvetľovacích skúšok. A inak? Predstavte si dokonalé, vidiecke letné ticho, nerušené dopravou, len koncertom najrôznejších spevavých vtákov a cikád, a pridajte k tomu spokojnosť z vynikajúco zvládnutého trojročného stavebného projektu na Malorke. Potom budete vedieť, ako sa cítia Gaby a Wolfgang Tomschyoví, keď sa zo svojej záhrady dívajú na kostolnú vežu v Porreres.

 

Foto David Sailer   Produktion Thomas Bishop